Poľnohospodárske podniky môžu mať rôznu právnu formu. Spoločným znakom je, že všetky právne formy patria do súkromného sektora. Každý, a teda aj poľnohospodársky podnik môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá [i]. Ciele v oblasti životného prostredia a klímy nad rámec legislatívnych a iných obmedzení plnia aj poľnohospodári. Za prispenia priamych platieb, vrátane „ekologizačnej platby“ na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie [ii].
Výška ekologizačnej platby vychádza z princípu finančnej náhrady, ktorá vzniká v dôsledku legislatívnych a iných obmedzení vo výrobnom procese. V podstate sa jedná o náhradu nižších príjmov z titulu obmedzenia intenzity výroby, alebo zachovania jej extenzity a o náhradu dodatočných nákladov vyplývajúcich z potreby realizácie aktivít nad rámec bežnej poľnohospodárskej praxe [iii].
Ekologizačná platba má motivovať poľnohospodárske podniky, aby zabezpečili diverzifikáciu plodín, udržiavali trvalé trávne porasty a vyčlenili 5 % ornej pôdy ako oblasti ekologického záujmu [iv]. Pod poľnohospodárskym podnikom budeme ďalej v článku rozumieť žiadateľa o platby.
diverzifikácia plodín
Diverzifikácia plodín v rámci poľnohospodárskeho podniku ovplyvňuje rôznorodosť pestovaných poľnohospodárskych plodín, ovocia a zeleniny. Minimálny počet pestovaných plodín a podiel ich výmery v rámci poľnohospodárskeho podniku je stanovená v Nariadení vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb. Ide o interpretáciu článku 44 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.
| plocha ornej pôdy nahlásená poľnohospodárskym podnikom pre účely poskytnutia platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie | požadovaný počet pestovaných plodín | požadované plošné zastúpenie plodín v osevnom postupe | |
| do 10 ha | – | – | – |
| 10-30 ha | aspoň 2 | hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % plochy ornej pôdy | |
| nad 30 ha | aspoň 3 | hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % plochy ornej pôdy | dve hlavné plodiny nesmú pokrývať viac ako 95 % plochy ornej pôdy |
Diverzifikácia plodín je považovaná za súčasť adaptácie na zmenu klímy a zlepšovania biodiverzity. Matematika pozná odpoveď aj na otázku, koľko plôch s rôznymi plodinami môžu na Slovensku vytvoriť poľnohospodárske podniky s výmerou ornej pôdy viac ako 10 ha. Výsledok záleží aj na tom, či na národnej úrovni môžeme, chceme a dokážeme zmeniť požadovaný počet pestovaných plodín. Napríklad zmeniť príslušné nariadenie vlády SR, aktualizovať technické normy. Alebo nechať pôsobiť iné faktory.
Rozmanitosť využívania ornej pôdy na Slovensku (obr. 1) môže ovplyvniť aj zvýšenie výmery ornej pôdy poľnohospodárskych podnikov, ktorí hospodária na výmere ornej pôdy do 10, resp. 30 ha. Zvýšenie výmery ornej pôdy malých poľnohospodárskych podnikov sa za súčasných podmienok dá dosiahnuť rozširovaním plôch spôsobilých pre priame podpory (opustené poľnohospodárske pôdy) alebo na úkor veľkých, väčších a najväčších poľnohospodárskych podnikov. Úvahou o diverzifikácii plodín sme sa dostali k možnej príčine, prečo môžu byť veľkí považovaní za zlých. Pretože nedostatočne a nevhodne diverzifikujú plodiny a ešte za to poberajú ekologizačné platby. A tým sa vraciame k úvodu článku „každý, a teda aj poľnohospodársky podnik môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“ a nepriamo aj k užívaniu pôdy bez nájomnej zmluvy, podmienkam skončenia nájmu, vráteniu a prevzatiu pozemkov, podnájomným pozemkom a pozemkovým úpravám. To sú témy vhodné na osobitný článok.
zachovávanie existujúceho trvalého trávneho porastu
Ak sú existujúce trvalé trávne porasty súčasťou chránených vtáčích území a území európskeho významu, poľnohospodársky podnik nesmie tieto „citlivé trvalé trávne porasty“ orať ani inak pozmeňovať.
Potreba zachovania existujúcich trvalých trávnych porastov sa sleduje na úrovni Slovenskej republiky. Ak sa zistí, že pomer plôch, ktoré boli v roku 2012 (aktualizované v roku 2015) poľnohospodárskymi podnikmi nahlásené ako trvalé trávne porasty sa voči celkovej ploche znížil o viac ako 5%, žiadateľom o priame platby sa uloží povinnosť zmeniť využitie pôdy späť na trvalý trávny porast. Súčasťou tejto povinnosti je spravidla aj zákaz ďalšej premeny trvalých trávnych porastov.
Inými slovami, požiadavka na zachovanie existujúcich trvalých trávnych porastov sa týka len poľnohospodárskej pôdy spôsobilej pre poskytnutie podpôr vedenej v registri pôdy LPIS. Potreba zachovania trvalých trávnych porastov sa netýkala a netýka masívneho úbytku lúk, ktorý súvisí s ich opúšťaním a postupnou neriadenou premenou na iný ekosystém. Možno aj tu treba hľadať súvislosť s poklesom rozmanitosti druhov závislých na poľnohospodárskej činnosti (http://www.sopsr.sk/dokumenty/ukoncenie_projektu_mac.pdf). Okrem zachovania trvalých trávnych porastov chýba v súčasnosti aj cielená a účelová podpora zatrávňovania ornej pôdy s cieľom vrátiť alebo vytvoriť vhodný ekosystém v narušenej krajine.
existencia oblasti ekologického záujmu
Poľnohospodársky podnik je v prípade, ak jeho nahlásení orná pôda pokrýva viac ako 15 ha vrátane povinný zabezpečiť, aby plocha zodpovedajúca aspoň 5% ornej pôdy poľnohospodárskeho podniku bola plochou ekologického záujmu.
Poľnohospodársky podnik môže ako oblasť ekologického záujmu nahlásiť jeden alebo viac typov plôch uvedených v Prílohe č. 5k nariadeniu vlády č. 342/2014 Z. z..
V prípade, že žiadateľ má 200 ha ornej pôdy, je povinný minimálne 5% vyčleniť ako oblasť ekologického záujmu, t.j. minimálne 10 ha svojej ornej pôdy. V prípade, že pestuje plodiny viažuce dusík na ploche s výmerou 10 ha, váhový faktor (0,7) sa uplatní nasledovne: 10 x 0,7 = 7. t.j. do úvahy sa vezme výmera plochy s plodinami viažucimi dusík o veľkosti 7 ha. V tomto prípade teda bude žiadateľ potrebovať ešte 3 ha oblasti ekologického záujmu na splnenie podmienky existencie oblasti ekologického záujmu – napríklad 3 ha pôdy ležiacej úhorom (váhový faktor 1), 10 ha plôch s rýchlorastúcimi drevinami (váhový faktor 0,3) alebo 2 ha nárazníkových zón (váhový faktor 1,5). Do úvahy sa teda vezme veľkosť oblasti ekologického záujmu v hektároch po prepočítaní váhovým faktorom [v].
Hodnotenie spoločnej poľnohospodárskej politiky v rokoch 2014 až 2020, vrátane prínosu z poskytnutých ekologizačných platieb v nadväznosti na krížové plnenie nájdete aj tu: https://op.europa.eu/webpub/eca/special-reports/biodiversity-13-2020/sk/. Aj od tohto hodnotenia sa odvíjajú návrhy na zlepšenie budúcich stratégií.
Európska komisia 18. decembra 2020 zverejnila odporúčania, ktoré majú členským štátom pomôcť s prípravou Strategických plánov pre Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ (SPP) na roky 2023 až 2027. Strategický plán je dokument, v ktorom si krajiny nastavia vlastné pravidlá pre poskytovanie podpôr poľnohospodárom. Podkladom pre strategický plán je intervenčná stratégia, ktorá rámcovo určuje, na aké činnosti dostanú poľnohospodárske podniky prostriedky z verejných zdrojov.
adaptačné opatrenia prijímané na úrovni poľnohospodárskeho podniku
Poľnohospodárske podniky by pri ochrane pred dopadom klimatickej zmeny nemali čakať na nové nastavenie podmienok, ani sa spoliehať na verejné zdroje. Vo vlastnom záujme by mali posilniť opatrenia na ochranu svojho výrobného prostriedku – pôdy voči zmenám prevládajúcich a extrémnych situácií. Na ich rozhodnutí záleží výber odrôd plodín vhodných pre vegetačné podmienky ovplyvnené zmenou klímy a aké agrotechnické postupy použijú.
protierózne opatrenia
Ak poľnohospodársky podnik aplikuje protierózne opatrenia, neprekročuje prípustnú stratu pôdy podľa (STN 754501), alebo limitnú hodnotu odnosu pôdy podľa zákona č. 220/2004 Z. z., môže si stanoviť vlastný cieľ znížiť intenzitu vodnej erózie na hodnotu, ktorá zohľadňuje výskyt extrémnych zrážok. Aby tento cieľ splnil, musí prehodnotiť účinnosť existujúcich organizačných, agrotechnických, biologických a technických protieróznych opatrení. V prípade, ak bude potrebné doplniť existujúce opatrenia, výsledkom bude zrejme zmena veľkosti a tvaru poľnohospodárskych plôch, ich usporiadanie, aj zmena spôsobu ich využívania. Vrátane vymedzenia plôch, na ktorých sa musí spraviť niečo s povrchovým odtokom z prispievajúcich plôch vyvolaných extrémnymi zrážkami.
Existuje možnosť zachytiť a bezpečne odviesť povrchový odtok mimo záujmového územia. Pri extrémnych alebo dlhotrvajúcich zrážkach sa Čierny Peter posunie z poľnohospodárskeho podniku na správcu vodných tokov a vodných stavieb. Skôr či neskôr vzniknú aj náklady na záchranné a zabezpečovacie práce v povodí a škody na majetku. Voda a bahno zaplaví záhrady, cesty, možno vytopí aj domy, ktoré stoja aj tam, kde stáť nemali. Označený vinník, sa s odstupom času môže sťažovať na sucho. Možno sa znovu rozprúdia debaty o potrebe rizikového fondu a jeho navýšenia, o potrebe odškodniť poľnohospodárov za škody spôsobené nadmernými zrážkami alebo suchom.
Druhou možnosťou je premena povrchového odtoku (z návrhového dažďa) na podpovrchový. Vsakovacia kapacita protieróznych opatrení zachytí a prevedie takú časť objemu povrchového odtoku z návrhového dažďa na podpovrchovú vodu, ktorá zodpovedá jej možnostiam. Zmenou využívania pôdy, nad rámec protieróznej ochrany pôdy sa poľnohospodárskemu podniku otvára možnosť prispievať určitým množstvom a kvalitou vody k udržiavaniu vodných zdrojov. A k finančným mechanizmom alebo dobrovoľným, ale vzájomne výhodným dohodám medzi poľnohospodárskymi podnikmi a vodárenskými spoločnosťami [vi].
Dobrá možnosť je kombinácia zachytenia a pretransformovania časti povrchového odtoku na podpovrchovú vodu a zostávajúcu časť povrchového odtoku bezpečne odviesť mimo záujmového územia. Súčasťou protieróznych opatrení musia byť aj regulačné objekty. Ich úlohou ja vytvoriť priestor pre zachytávanie aj vsakovanie vody z povrchového odtoku.
Na vznik a priebeh erózie pôdy sa rozhodujúcou mierou podieľajú energia dažďa a jeho intenzita. Pre výpočet eróznej straty pôdy sa spravidla používa priemerná ročná hodnota dažďového faktora [vii]. Klimatická zmena sa premieta aj do zmeny priemerných ročných hodnôt, ale opatrenia na zníženie intenzity vodnej erózie súvisia s premenlivými, extrémnymi hodnotami. Podobne je to aj s výpočtami parametrov protieróznych opatrení, do ktorých vstupujú charakteristiky návrhových dažďov na protieróznu ochranu pôdy [viii]. Pomer medzi možnosťou premeniť povrchový odtok na podpovrchový a potrebou odviesť zvyšný povrchový odtok ovplyvnia parametre, umiestnenie aj počet protieróznych opatrení. Z pohľadu poľnohospodárskeho podniku je možno lepšie rozdeliť väčší a komplexnejší problém na riešenie jednoduchých úloh zníženia intenzity vodnej erózie z prispievajúcich plôch poľnohospodárskej, najmä ornej pôdy. Väčší počet protieróznych opatrení z menších prispievajúcich plôch umožňuje využívať aj funkčný účinok drevín. Inými slovami melioračný, t.j. zlepšujúci účinok krajinných prvkov uvádzaných v Prílohe č. 5 k nariadeniu vlády č. 342/2014 Z. z. ako samostatne stojace stromy, stromy v rade a skupiny stromov alebo rýchlorastúce dreviny.
Rovnako môže poľnohospodársky podnik postupovať v súvislosti s ochranou pôdy pred účinkami vetra. Nemusí ísť výslovne o ochranu ornej pôdy pred veternou eróziou, skôr o uplatnenie priaznivého účinku drevín a ich spoločenstiev na ochranu susediacich plodín pred výsušným účinkom teploty a vetra na najexponovanejších plochách ornej pôdy [ix]. Okrem premeny povrchového odtoku na podpovrchový je tu ešte opatrenie na zadržiavanie vody geomorfologických útvaroch, Nemusí byť len súčasťou protieróznych opatrení, môže zlepšovať účinok využívania klimatickej funkcie drevín a ich spoločenstiev na ich okolie aj v územiach bez erózie.
realizácia opatrení, ktorými sa mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny alebo odtokové pomery v území
Adaptačné opatrenia na poľnohospodárskej pôde menia územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny aj odtokové pomery v území. Na povoľovania preventívnych opatrení sa teda vzťahuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, aj zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami. Možnosti, ako sa má postupovať sú uvedené napríklad tu.
ako sa sadia stromy vo voľnej krajine
Miesta ohrozenia sme spojili s povinnosťou poľnohospodárskeho podniku vyčleniť na ornej pôde oblasť ekologického záujmu. Na splnenie podmienky existencie oblasti ekologického záujmu môže poľnohospodársky podnik použiť aj trvalé krajinné prvky, plochy s drevinami.
Nový krajinný prvok sa síce stane dôležitým ekologickým prvkom v krajine, ale bez návrhu výsady a vyjadrení, napríklad správcov technickej infraštruktúry a komunikácií to asi nepôjde. Sú tu aj ďalšie požiadavky, napríklad na vysádzanie geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín, neskôr vzniknú požiadavky na výrub drevín, ochranu dutinových hniezdičov, náhradnú výsadbu a podobne [x].
Tiež si treba uvedomiť, že vlastníkom dreviny sa stáva vlastník pozemku, na ktorom je drevina vysadená a pred uskutočnením výsadby je potrebné získať súhlas nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov podielov k pozemkom. A tak sme asi dosadili.
Alebo vysadíme tam, kde môžeme a nie tam, kde je potrebné zmeniť funkčné využitie plochy a využiť vlastnosti drevín. Alebo postavíme problém z hlavy na nohy a gestor právnych predpisov upraví právne a vykonávacie predpisy pre agrolesnícke systémy na poľnohospodárskej pôde s pravidlá pre ich zákres do Registra poľnohospodárskej pôdy (LPIS).
záver
Plochy protieróznych opatrení môže poľnohospodársky podnik začleniť do oblasti ekologického záujmu. Ich hlavná funkcia je pôdoochranná, opatrenia znižujú intenzitu vodnej erózie. Vo všeobecnosti však ide o opatrenia pred dopadom nepriaznivých klimatických zmien, dreviny a ich spoločenstvá vo svojom okolí ovplyvňujú aj mikroklímu. Okrem využívania pôdoochrannej a klimatickej funkcie krajinné prvky dotvárajú krajinné prostredie a vytvárajú podmienky pre obnovu biodiverzity.
Ak sa poľnohospodársky podnik rozhodne iniciatívne adaptovať na zmenu klímy, musí identifikovať konkrétne ohrozenia. Zmierniť riziko ohrozenia zmenou klímy môže výberom odrôd plodín vhodných pre zmenené vegetačné podmienky, použitím vhodných agrotechnických postupov a technologickým vybavením. Súčasná protimrazová ochrana sadov alebo závlahové systémy už dokážu reagovať na výstrahy zvýšeného rizika extrémnych klimatických javov (z monitoringu pôdy, atmosféry a pestovaných rastlín).
Aj keď súčasné technické riešenia šetria vodu a energiu, využitie vodných zdrojov je a bude spojené s úhradou poplatkov za odbery vody, resp. príspevku k pokrytiu nákladov za poskytnuté vodohospodárske služby. V dôsledku klimatickej zmeny sa výskyt vlhkostného deficitu prehlbuje a jeho frekvencia narastá, čo aj pre poľnohospodárske podniky zvyšuje riziko nepokrytia potrieb vody. Ak má poľnohospodársky podnik záujem minimalizovať riziká a náklady, mal by realizovať opatrenia, ktoré podporia zadržovanie vody, znižujú straty pôdnej vlhkosti a opatrenia, ktoré ovplyvňujú mikroklímu prostredia. Na tieto účely môžu využiť funkčný aj účinok krajinných prvkov, ktoré sú zároveň spôsobilé na splnenie podmienky existencie oblasti ekologického záujmu na ornej pôde.
Výška ekologizačnej platby v súčasnosti nezohľadňuje náklady spojené s vytváraním trvalých krajinných prvkov. Pripravovaná intervenčná stratégia by túto skutočnosť nemala prehliadnuť. Najmä ak sa pri adaptácii na zmenu klímy a opatreniach pre biodiverzitu v Pláne obnovy a odolnosti zabudlo na opatrenia na výmere 1 407 729 ha ornej pôdy. Ide o 28,71 % z celkovej výmery SR, na ktorej poľnohospodári hospodária „na obrovských lánoch monokultúr“. Realizácia akýchkoľvek adaptačných opatrení s celospoločenským významom, vrátane uvedeného príkladu opatrení na ornej pôde by mala byť spolufinancovaná z verejných zdrojov. Ak sa tak nestane, aspoň môžeme aj ďalej rozprávať o tom, čo nechceme a ako by sa na tom veľkom láne obzvlášť pekne tá remízka vynímala. Ale možno vidíme obraz nedostatočného využívania existujúcich nástrojov v plánovaní, resp. nedostatočne spracovaných územných plánov a pochybenia pri tvorbe a presadzovaní verejných politík.
[i] Článok 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky [ii] https://www.mpsr.sk/download.php?bulID=564 [iii] Pozri napríklad https://www.apa.sk/download/8670 [iv] Pozri napríklad Usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR k Nariadeniu vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb [v] Usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR k Nariadeniu vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb [vi] Pozri napríklad http://www.vuvh.sk/rsv2/WFD_reporting/2016/2012_Prehodnotenie%20a%20aktualizacia%20ekonomickej%20analyzy%20vyuzivania%20vody%20podla%20clanku%205%20RSV.pdf [vii] Pozri napríklad http://www.podnemapy.sk/portal/verejnost/erozia/vod/erozia.aspx [viii] Informatívna príloha STN 75 4501 [ix] https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/actaenvi/ActaEnvi_2005_1/13_Stredansky_Stredanska.pdf [x] https://www.sazp.sk/app/cmsFile.php?ID=887
