adaptácia na zmenu klímy (po slovensky)

Plán obnovy a odolnosti je kapitálová injekcia, vďaka ktorej môže krajina v najbližších rokoch viac investovať. Cieľové oblasti pre reformy a investície majú zohľadňovať aj najdôležitejšie spoločenské výzvy, medzi ktoré patrí aj adaptácia na zmenu klímy.

Adaptácia na zmenu klímy (150 mil. €)	✓	reforma krajinného plánovania	✓	opatrenia na zadržiavanie vody v extravilánoch
	✓	reforma ochrany prírody a hospodárenia s vodou v krajine	✓	vysporiadanie pozemkov v chránených územiach

Adaptácia na zmenu klímy má prispieť k zvýšeniu odolnosti krajiny voči negatívnym dôsledkom zmeny klímy a k zachovaniu biodiverzity.

Prejavom a trendom zmeny klímy na Slovensku je najmä stúpanie priemernej ročnej teploty vzduchu, častejší výskyt a dlhšie trvanie extrémne vysokých teplôt, zmeny ročných a letných zrážkových úhrnov, pokles relatívnej vlhkosti vzduchu, vzrast potenciálneho výparu a pokles vlhkosti pôdy, zhoršené fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy, rast výskytu extrémnych denných a niekoľkodenných úhrnov zrážok, s rizikom zníženia úrodnosti pôdy, posun výskytu rastlinných a živočíšnych druhov, či narastajúce riziko vymierania niektorých druhov [1].

Keďže plán obnovy a odolnosti má zaplatiť len opatrenia na zadržiavanie vody v extravilánoch, vysporiadanie pozemkov v chránených územiach, môžeme sa domnievať, že ďalšie opatrenia potrebné na dosiahnutie reálneho zlepšenia odolnosti krajiny budú financované z iných zdrojov.

hodnotenie rizík a zraniteľnosti poľnohospodárskych ekosystémov na zmenu klímy

hodnotenie súčasnej a očakávanej zmeny klímy

Otepľovanie je nesporné. Vyplýva to aj z údajov, ktoré zozbieral naprieč Európou taliansky think-tank OBC Transeuropa. Výsledkom je interaktívna mapa, ktorá zobrazuje ako sa od roku 1960 menili teploty v samosprávnych oblastiach (obciach). Takto je možné interpretovať dostupné údaje o teplote a jej zmenách na území Slovenska:

Ak súčasne s otepľovaním v niektorej oblasti významne poklesne za určité obdobie aj celkový úhrn zrážok, dôsledkom je tepelný stres a sucho. Sucho je charakteristické pomalým nástupom, je ťažko predvídateľné a jeho nepriaznivé následky môžu pretrvávať dlhodobo. Odolnosť poľnohospodárskych ekosystémov voči vplyvu tepelného stresu a suchu závisí predovšetkým od dostatku a manažmentu vlahy.

Opatrením proti rizikám sucha sú melioračné opatrenia, vrátane využívania závlahových systémov v čase nedostatku zrážok. Zlepšenie využívania závlah je spojené s obnovou a budovaním melioračných sústav, vrátane opatrení na zadržiavanie vody v čo najväčšom počte vhodných geomorfologických útvaroch na využitie v období jej nedostatku. Súčasťou zadržiavania vody v krajine sú aj opatrenia, ktoré spomaľujú povrchový odtok vody z povodia do vodných tokov a obmedzujú transport a usádzanie sedimentov v dôsledku vodnej erózie.

teplota povrchu

Na údaje o teplote a otepľovaní sa možno pozerať aj cez rozloženie teploty povrchu. Údaje nasnímané jedného bezoblačného, teplého letného dňa v roku 2020 družicou LANDSAT 8 je možné s určitou presnosťou prepočítať teplotu povrchu. Údaje potvrdzujú známe skutočnosti o vplyve rôznych typov krajinnej pokrývky na teplotu povrchu. Napríklad, že počas horúcich letných dní dochádza k výraznému prehrievaniu mesta v porovnaní s okolitou krajinou [2]. Priemerná teplota povrchu pozorovaného územia v čase vyhotovenia údajov družicou LANDSAT 8 bola 27,28°C, teplota vzduchu 25,3°C.

Typ krajinnej pokrývky	Výmera v %	Priemerná teplota povrchu v °C	Stredná odchýlka v teplote v °C
Vodné toky a vodné plochy	0,60	24,14	2,06
Vodné toky a vodné plochy a brehové porasty	0,65	24,25	2,10
Spoločenstvá drevín mimo les	3,12	27,50	3,21
Lesy	32,45	23,32	2,67
Lesy a spoločenstvá drevín, vodné plochy a vodné toky	33,68	23,51	2,85
Lesy a spoločenstvá drevín, vodné plochy a vodné toky, trvalé trávne porasty	43,68	24,34	3,35
Trvalé trávne porasty	10,64	27,11	3,36
Orná pôda	42,96	30,33	4,26
Intenzívne využívaná orná pôda (bez pôdy ležiacej úhorom)	39,47	30,49	4,29
Zastavané územie/sídelné prostredie	2,28	31,18	2,75

Prejavy meniacej sa klímy na poľnohospodárskych ekosystémoch

Vplyv konkrétneho rizika súvisiaceho so zmenou klímy je možné dodatočne vyčísliť. Napríklad, podľa údajov Štatistického úradu SR bola v roku 2017 na juhozápade Slovenska škoda spôsobená suchom 28,6 milióna eur [3]. Zmena v rozložení atmosférických zrážok v priestore a čase, nadbytok zrážok v čase sejby a zberu a nedostatok vody a sucho v čase rastu poľnohospodárskych plodín oproti dlhodobým priemerným hodnotám ovplyvňuje zraniteľnosť poľnohospodárskych ekosystémov a má dopad na samotné ekosystémy a ich služby.

Na druhej strane, z porovnania priemerných ročných teplôt a priemerných výnosov zrnín na úrovni okresov v období od roku 1997 do roku 2018 je viditeľná  určitá závislosť medzi rastom teploty a výnosmi zrnín. Samozrejme, že do vzťahu k výnosom síce vstupuje podstatne viac premenných, ale ukazuje sa, že samotný trend zvyšovania teploty (aspoň zatiaľ) systematicky neznižuje výnosy z pestovania zrnín.

Ukazuje sa skôr priestorová zmena v raste výnosov v rámci územia SR, tento trend však skôr súvisí s množstvom atmosférických zrážok a ich rozložením priestore a čase. Respektíve v manažmente vlahy, čím sa znovu dostávame k potrebe opatrení na zlepšenie využívania závlah, obnove melioračných sústav a zadržiavaniu vody pre zabezpečenie nárokov na vodu v čase jej nedostatku. Ale aj k možnosti ovplyvňovať intenzitu výparu z poľnohospodárskej pôdy.

agroenvironmentálno-klimatické opatrenia v poľnohospodárstve

Poľnohospodári aj za prispenia ekologizačnej platby uplatňujú alebo udržiavajú poľnohospodárske postupy, ktoré pomáhajúce plniť ciele v oblasti životného prostredia a klímy. Ekologizačnú platbu dostanú vtedy, ak dodržiavajú tri povinné opatrenia- zabezpečia diverzifikáciu plodín, udržiavajú trvalé trávne porasty a vyčlenia 5 % ornej pôdy ako oblasti ekologického záujmu. Oblasti ekologického záujmu vytvárajú poľnohospodári z trvalých (krajinných) prvkov a premenlivých plôch, podľa vlastného uváženia.

Prvok
Pôda ležiaca úhorom
Terasy
Krajinné prvky:	Bodové – Samostatne stojaci strom
	Líniové – Stromy stojace v rade (aleje, stromoradia, vetrolamy)
	Plošné – Skupina stromov
	Medza
Nárazníkové zóny
Plochy s rýchlorastúcimi drevinami
Plochy s medziplodinami alebo zelenou pokrývkou

Cieľom agroenvironmentálno-klimatických opatrení, vo väzbe na podmienky krížového plnenia je presadzovanie potrebných zmien v poľnohospodárskych postupoch a zachovanie poľnohospodárskych postupov, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie a klímu. Krajiny EÚ musia vyčleniť 30 % svojej podpory príjmu na „ekologizáciu“.

znižovanie strát vody z územia ovplyvňovaním intenzity výparu z pôdy

Výpar z pôdy a vylučovanie vody povrchom rastlín znamená úbytok vody jej výparom. Pre územie Slovenska platí, že sa vyparia priemerne asi dve tretiny ročného úhrnu zrážok a tretina vody odtečie. Priemerný ročný úhrn zrážok je cca 753 mm, pričom sa vyparí približne 492 mm a 261 mm je odtok. Z južného Slovenska sa vyparí až 95% zrážok a z horských oblastí len asi 30% ročného úhrnu zrážok (Novák 2001). Výpar tvorí najvýznamnejšiu výdajovú zložku vodnej bilancie zrejme aj z poľnohospodárskych ekosystémov. Výpar je ovplyvnený najmä teplotou povrchu a prúdením vzduchu nad povrchom.

priemerná teplota povrchu pôdy	T °C
orná pôda	30,33
orná pôda ležiaca úhorom	29,34
nárazníkové zóny okolo vodných tokov	27,88
samostatne stojace stromy	–
stromy stojace v rade priľahlé k ornej pôde	–
skupina stromov	27,50
plochy s rýchlorastúcimi drevinami	–
medze	–
plochy s medziplodinami alebo zelenou pokrývkou	29,34

V pozorovanom území je evidentný najmä vplyv drevín a ich spoločenstiev na teplotu povrchu k nim priľahlej ornej pôdy.

teplota povrchu ornej pôdy	T °C	Teplota povrchu ornej pôdy	T °C
vo vzdialenosti do 30 m od lesov a spoločenstiev drevín	27,88
vo vzdialenosti do 100 m od lesov a spoločenstiev drevín	28,74	od 100 m	30,48
vo vzdialenosti od 100 m do 200 m od lesov a spoločenstiev drevín	30,35	od 200 m	30,56

Dôležitá je informácia o účinku vegetačného krytu, najmä drevín a ich spoločenstiev na teplotu povrchu ornej pôdy. V pozorovanom území s rastúcou výmerou rastie aj zmierňujúci účinok drevín a ich spoločenstiev na ornú pôdu.

Medzi teplotou povrchu ornej pôdy a vegetačným krytom môžeme pozorovať určitú závislosť. Nízke hodnoty vegetačného indexu, ktoré zodpovedajú zoranej pôde bez vegetácie vykazujú najvyššiu teplotu.

Hodnoty vegetačného indexu sa menia podľa plodín a fenologických fáz. Priemernú teplotu povrchu pozorovaného územia ovplyvní aj štruktúra pestovaných plodín, vysievanie medziplodín pod hlavnú plodinu tak, aby v období s vysokou priemernou dennou teplotou bola hodnota vegetačného indexu na orných pôdach vyššia. V období s výskytom vysokých priemerných denných teplôt by orná pôda nemala byť ponechaná bez vegetačného krytu.

Pre umiestnenie trvalých krajinných prvkov na ornej pôde je možné vyčleniť napríklad plochy potenciálne ohrozené vodnou eróziou, najmä línie koncentrovaného plošného odtoku. Prínosom takto vyčlenených trvalých krajinných prvkov môže byť ovplyvnenie rýchlosti povrchového odtoku, spojené so zadržiavaním vody. Bez opatrení na spomalenie a zadržanie zrážok voda a unášaný materiál rýchlo odtečie do vodného toku. V pozorovanom území je približne 0,9 % z výmery potenciálne ohrozenej koncentrovaným pohybom vody v čase extrémnych zrážok.

Vyčlenenie oblasti ekologického záujmu na ornej pôde je nástroj, ktorý umožňuje uskutočniť okrem iného aj zmeny v štruktúre poľnohospodárskych ekosystémov. Správne vymedzenia, veľkosť a štruktúra oblastí ekologického záujmu ovplyvňuje ochranný účinok vegetačného krytu na ornú pôdu a tým aj hospodárenie s vodou.

Diverzifikácia plodín, vytvorenie dostatočného počtu a zmysluplné vymedzenie trvalých krajinných prvkov tvorených drevinami a ich spoločenstvami a správne zvolený výber merateľných hodnôt prínosu s odstupom času ukážu, čo realizácia opatrení v konkrétnom území v skutočnosti zabezpečila.

využívanie vlastností ekosystémov

Je takmer isté, že medzi investičné priority v nasledujúcom období budú patriť aj opatrenia na zvýšenie odolnosti ekosystémov voči negatívnym dôsledkom zmeny klímy a opatrenia na zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity v súvislosti s poľnohospodárstvom. Chceme to urobiť inak, a tak sa má cez Plán obnovy a odolnosti financovať aj reforma krajinného plánovania a výkup pozemkov v chránených územiach.

Je pravdepodobné, že to dopadne ako vždy. Odstupom času sa presvedčíme, že realizácia navrhnutých opatrení je prakticky nemožná alebo málo účelná, bez ohľadu v akej plánovacej dokumentácii je navrhnutá. Opatrenia sa musia realizovať na pozemkoch vysporiadaných –  vo vlastníctve a užívaní fyzických a právnických osôb a v určitom legislatívnom prostredí. Tým sme skonštatovali, že s realizáciou opatrení máme problém. Výkup pozemkov v chránených územiach by mohol byť prínosom, ale ak sa má výkupom pozemkov dosiahnuť zmena druhu pozemku alebo skôr spôsob jeho využitia, ciele ochrany prírody je možné dosiahnuť aj inak a efektívnejšie.

Prax však ukazuje, že medzi úspešnejšie realizované opatrenia patria agroenvironmentálno-klimatické opatrenia, realizované poľnohospodármi vo väzbe na podmienky krížového plnenia. Ich nedostatkom je, že poľnohospodári na Slovensku uprednostňujú menej náročné opatrenia, napríklad ponechávajú ornú pôdu úhorom, či vytvárajú plochy s medziplodinami alebo zelenou pokrývkou. Dôvodom sú zrejme chýbajúce finančné prostriedky na zriadenie trvalých krajinných prvkov, napríklad agrolesníckych systémov. Hoci vytváranie a starostlivosť o agrolesnícke systémy môžu byť aj v súčasnosti predmetom podpory v rámci EÚ, pojem agrolesnícky systém na poľnohospodárskej pôde slovenské právne predpisy zatiaľ nepoznajú.

„Ekologizačné“ platby sa poskytujú aj na cielené využívanie vlastností ekosystémov na iné ako produkčné účely. Príjemcom platby za poskytnuté služby je poľnohospodár, užívateľ pozemku. Spoločnosť si objednala u užívateľa poľnohospodárskej plochy poskytnutie ekosystémovej služby, poľnohospodár ju za odplatu zabezpečil.

Rovnako si spoločnosť môže objednať služby s využitím vlastností trvalých krajinných prvkov, v budúcnosti možno aj agrolesníckych systémov na ornej pôde. Tieto služby sú spojené s obnovou diverzity poľnohospodárskych ekosystémov, zachovaním a obnovou biodiverzity. Je možné očakávať, že s poskytnutím takýchto služieb za primeranú úhradu poľnohospodári nebudú mať problém. Aj v súčasnosti pre krajinné prvky na ornej pôde lokalizované v registri pôdy LPIS platí, že sa  nezmení druh pozemku len spôsob využitia. Trvalý krajinný prvok na ornej pôde  môže byť v zmysle platných predpisov katastra nehnuteľností považovaný za účelovú ochrannú poľnohospodársku a ekologickú zeleň proti erozívnych opatrení a opatrení na zabezpečenie ekologickej stability územia.

Určitou prekážkou vytvorenia trvalých krajinných prvkov môžu byť vlastnícke vzťahy k pozemkom, preto by sa trvalé prvky mali zriaďovať na prekryte oblasti ekologického záujmu s pozemkami vo vlastníctve poľnohospodára alebo poľnohospodárskeho podniku, na pozemkoch v správe Slovenského pozemkového fondu, na pozemkoch právneho stavu so súhlasom ich prenajímateľov alebo na podnájomnom pozemku.

záver

S využívaním vlastností poľnohospodárskych ekosystémov sú neoddeliteľne spojené biologické a technické opatrenia zamerané na ochranu pôdy a starostlivosť o vodohospodárske pomery. Úroveň zabezpečenia  a požiadavky na činnosť poľnohospodárov sa „adaptovali“ na prevládajúce klimatické pomery, či už ide o priemerné alebo premenlivé hodnoty.

V dôsledku zvýšeného výskytu extrémnych situácií, zanedbania a nedofinancovania starostlivosti a bežnej údržby existujúcich zariadení, či chýb v územnom plánovaní môže byť prekročená úroveň zabezpečenia ochrany pred prívalovými vodami a podmáčaním, pred eróziou a účinkami erodovaného materiálu. Z tohto pohľadu chyba nie je len v poľnohospodároch, ale v nastavení systému v širších súvislostiach.

Náhle zmeny v početnosti a extrémnosti odchýlok od priemerných hodnôt vyvolávajú potrebu dodatočných organizačných, agrotechnických, biologických a technických opatrení na zvýšenie odolnosti voči zmenám podmienok. Súbor týchto opatrení a požiadavky na úroveň zabezpečenia je zahrnutý v systéme právnych predpisov a technických noriem. Nastavenie „povinností a dobrovoľnosti“ musí reagovať na zmenu vonkajších podmienok, musí sa „adaptovať na klimatickú zmenu“.

Ak sa tak nestane, aj ďalej budeme počúvať o nevhodnej veľkosti pôdnych celkov, chýbajúcich remízkach, pestovaní monokultúr na veľkých výmerách a dopadoch na biodiverzitu, o škodlivej erózii pôdy a jej dopadoch, ale nebudeme môcť postihnúť použitie nevhodných osevných postupov. Používané osevné postupy spravidla zodpovedajú platným predpisom a normám, požiadavkám správnej poľnohospodárskej praxe a objednávke „ekologizácie“ poľnohospodárskych postupov, ale tieto  dostatočne nezohľadňujú riziká a potrebu reagovať na prebiehajúce klimatické zmeny a ich dopady.

Na Slovensku sme vždy dobre vedeli, čo nechceme. Dostatočne je známe kto, čo a s akými očakávaniami od poľnohospodárov chce. Ale rozchádzame sa v tom, či sa ciele majú dosiahnuť obmedzením poľnohospodárskej činnosti, jej usmernením alebo objednávkou účelového využívania vlastností ekosystémov. Nevieme sa rozhodnúť, s kým chceme potrebné zmeny uskutočniť a ako to máme urobiť. Je to systém „každý chvíľku ťahá pílku“, pod čím treba chápať predovšetkým rozhodovanie o smerovaní toku finančných prostriedkov do krajiny a k príjemcom.

Návrh Plánu obnovy a odolnosti SR je potvrdením obavy, že nesmrteľný výrok „mali sme tie najlepšie úmysly, ale dopadlo to ako vždy“ môže platiť aj na vôľu vykonať reformy a investovať do zvýšenia odolnosti krajiny voči negatívnym dôsledkom zmeny klímy a k zachovaniu biodiverzity.

 „Adaptačnými reformami a investíciami z plánu obnovy sa zvýši dlhodobá odolnosť ekosystémov v krajine ako reakcia na zmeny klímy, a to rozširovaním bezzásahových častí chránených území a národných parkov s najvyšším stupňom ochrany, renaturáciou vodných tokov a znižovaním vplyvu prírodných katastrof. Reformne sa zadefinuje udržanie krajinných štruktúr, čo bude mať zásadný význam pre ekologickú stabilitu krajiny doplnením územného plánovania v kontexte klimatickej zmeny a ochrany biodiverzity. Vytvorí sa rámec pre efektívnejší manažment vodných tokov, lepšie podmienky na dosiahnutie ich priaznivého stavu, zvýši sa schopnosť krajiny zadržiavať vodu a zabezpečí sa protipovodňová ochrana sídel a krajiny.“ [4]

Ostáva len veriť, že smerovanie čerpania eurofondov do konca roka 2023 a nastavenie spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021 až 2027 zohľadní zostávajúce potreby Slovenska na zvýšenie ekologickej stability a udržanie schopnosti krajiny odolávať zmenám. Bez zmien v nastavení povinností a vyčlenení dostatočných zdrojov na podporu dobrovoľnosti a zapojení zainteresovaných nedosiahneme potrebné zmeny v štruktúre krajiny, ekosystémoch a pri využívaní ich vlastností. 

---

[1] https://www.minzp.sk/files/odbor-politiky-zmeny-klimy/strategia-adaptacie-sr-zmenu-klimy-aktualizacia.pdf

[2] https://www.upjs.sk/prirodovedecka-fakulta/23917/

[3] https://ekonomika.sme.sk/c/20868098/skody-sposobene-suchom-na-juhozapade-slovenska-presiahli-28-milionov-eur.html

[4] Kapitola 1 Všeobecné ciele a súdržnosť plánu obnovy a odolnosti SR