jedným zo základných problémov hospodárenia na pôde je nesúlad medzi vlastníctvom, nájmom a užívaním. Zjednotenie týchto pojmov je predmetom základných zákonov, týkajúcich sa vlastníctva, nájmu, užívania a podpôr v poľnohospodárstve: zákonom o nájme poľnohospodárskych pozemkov č.504/2003 Z.z., zákonom č.280/2017 Z.z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, zákona č.292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a zákona č.330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách. Kombinácia týchto zákonov vedie k úplnému vyriešeniu vyššie uvedeného nesúladu a vytvorenie bezosporného a bezkonfliktného užívania poľnohospodárskych, prípadne aj nepoľnohospodárskych a lesných pozemkov. Príprava podkladov prináša aj možnosti vhodnej východiskovej pozície z pohľadu budúcich možností spoločnej poľnohospodárskej politiky a podpôr v oblasti biodiverzity a ochrany prírody.
O nájme pozemkov platí všeobecná úprava nájomného vzťahu podľa §663 až 684 Občianskeho zákonníka, so zohľadnením špecifík zákona č.504/2003 Z.z., pričom to platí aj pre podnájomné vzťahy k pozemkom, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností. Základné pojmy, ktoré zákon viaže na tieto parcely sú zákonný nájom, zmluvný nájom, vlastníctvo alebo nájomný vzťah. Od právnych vzťahov k pozemkom, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností sa v prípade potreby ďalej vymedzuje poľnohospodársky pozemok v zmysle termínov používaných v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady EÚ č.1306/2013, ktorý už nie evidovaný v systéme katastra nehnuteľností. V súvislosti s priamymi platbami poľnohospodársky pozemok je súvislá plocha poľnohospodárskej pôdy, ktorú vymedzil v teréne a deklaroval v žiadosti o platbu jeden žiadateľ. Treba však rozlišovať medzi pozemkom evidovaným ako poľnohospodársky pozemok v evidencii katastra nehnuteľností a pozemkom evidovaným ako poľnohospodárskym pozemkov pre účely priamych platieb (pôdne bloky, LPIS).
Vzhľadom na štruktúru a rozdrobenosť vlastníckych vzťahov je pravdepodobné, že nájomca užíva aj pozemky vlastníkov, ktorí prenajali svoje podiely iným užívateľom (napr. nájomné zmluvy boli uzavreté na menšinový podiel pred uzavretím ostatných nájomných zmlúv, užívateľ nemá prenajatý väčšinový podiel) a teda ich užíva bez právneho vzťahu. Preto by mal uzavrieť podnájomnú zmluvu s ostatnými užívateľmi, s ktorých pozemky reálne užíva. Problémom je práve rozdrobenosť, avšak riešenie podľa §12a umožňuje elegantne sa vysporiadať s podnájomnými zmluvami.
Ukazuje sa, že právne predpisy nastavené v oblasti ochrany vlastníckych a užívateľských práv k pozemkom zlyhávajú, resp. nie sú dostatočne účinné. Príčiny nie sú v zlom nastavení systému, ale skôr v ľuďoch, ktorí sa týmito zákonmi majú riadiť. Orgánom verejnej moci, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach vlastníkov, nájomcov a užívateľov v prípade, ak sa nedohodnú je okresný úrad, odbor pozemkový a lesný. V prípade, že sa užívatelia nevedia dohodnúť, treba využívať nástroje, ktoré poskytuje hlavne zákon č.504/2003 Z.z. a ďalšie zákony, ktoré umožňujú legálny prístup k užívaniu pôdy a právnu ochranu takéhoto užívania, vrátane nefinančných exekúcií.
